31.12.2019
LALA

Unikátny podnik priamo v budove Slovenského národného múzea v Martine sa stal domovom mnohým tunajším i prišelcom s vyberavým hudobným vkusom. Barmuseum však nie je len o kvalitných koncertoch. O jeho chode a aktivitách sme sa rozprávali so zakladateľom a dramaturgom Ľubošom Šulovom.

V Barmuseu robíš hudobného dramaturga, producenta a prevádzkara baru. Čo všetko máš na starosti?

Prevádzkovať takéto kultúrne centrum nie je iba o jednej funkcií. Keby som bol iba dramaturg a nič iné okrem toho nerobím, tak by to bolo super. Ale bohužiaľ, je to inak. Mám na starosti bar, zvukárov, osvetľovačov, vymýšľam nové projekty a keďže som štatutár nášho občianskeho združenia, tak mám na pleciach aj veľké množstvo byrokracie a papierovačiek. Ale myslím si, že na Slovensku asi v každom kultúrnom centre nikto nerobí len jednu vec, ale je to väčšinou tak, že každý robí všetko.

Aké boli tvoje začiatky?

Barmuseum vzniklo v roku 2005, ale nemalo takú podobu, akú má dnes. Často som chodil na koncerty uznávaných hudobníkov do menších zahraničných klubov. Mám rád jazz a v Martine pre tento typ podujatia nikdy nebol priestor. Začal som teda občasnými jazzovými koncertami. Pomaličky sa okolo mňa vytváral tím ľudí a postupne sme začali dávať priestor aj iným druhom umenia, nie len hudbe. Pridali sme divadelné predstavenia, workshopy, kvízy, či cestovateľské prednášky.

Keď sa tak na to teraz spätne pozerám, myslím, že keď som začínal, nemali sme na Slovensku vytvorené veľmi dobré podmienky na realizáciu kultúrnych podujatí. Grantový systém nebol ešte ani zďaleka na takej úrovni ako dnes. Postupne, ako vznikol Fond na podporu umenia, sme sa začali cítiť slobodnejšie a podpora nezávislej kultúry a kultúrnych centier šla výrazne vpred. A keď vznikol aj Fond na podporu národnostných menšín, mohli sme realizovať ešte omnoho viac rozličných projektov. Dnes sme na tom tak, že dávame priestor každému druhu umenia a každej národnostnej menšine.

Povedali by ste, že ste závislí od Fondu na podporu umenia?

Do určitej miery by sa bez neho dalo fungovať, ale pokiaľ chceme prinášať umenie, tak to žiaľ absolútne bez podpory nejde. Boli by sme závislí na vstupnom, ktoré nie je tak vysoké, aby pokrylo všetky náklady. Ak dostaneme grant na projekt, tak sa nám pracuje úplne inak, máme čistejšie hlavy, pretože vieme, že dokážeme minimálne zabezpečiť ľudské zdroje a riadny chod centra.

Kedy a ako sa u vás zrodila myšlienka založiť Barmuseum?

Mal som tento plán už od roku 2003. Začal som teda aktívne hľadať priestory. Tie v Slovenskom národnom múzeu mi prišli najzaujímavejšie. Ich obrovskou výhodou je to, že je koncertná sála oddelená od baru. Predstavenie môže prebiehať v sále a bar si môže ísť vlastným životom. 

Spracoval som teda projekt na papier a podal ho na vedenie Slovenského národného múzea. Myslím, že sa mi ozvali až po roku a pol, že ich to celkom oslovilo a že by sme sa mohli stretnúť. Po odprezentovaní som dostal ročnú skúšobnú dobu a keď sme si po roku opäť spolu sadli za jeden stôl, zhodnotili sme, že je tam obojstranná spokojnosť, zmluvu mi predĺžili a šlo sa ďalej. 

Stretli ste sa zo začiatku s tým, že sa váš projekt niekomu nepáčil? 

Iste. Aj teraz sa stretneme s tým, že sa to niekomu nepozdáva, alebo že to nie je preňho zaujímavé. Počuli sme aj také názory, že je to ďaleko, zastrčené, alebo že tu nikto nepríde, lebo to nie je v centre, ale na periférií. Áno, bola to čiastočne pravda. Chvíľu nám trvalo kým sme získali zákazníkov ktorí sa k nám pravidelne vracali. Nebolo to ľahké. No ľudia postupne ocenili plný potenciál Barmusea. Cez leto je tu veľmi príjemne. Pred múzeom je veľká trávnatá plocha pre mamičky s deťmi, alebo pre ľudí, ktorí chcú mať trochu súkromia. Máme veľké bezplatné parkovisko a nie sme pri frekventovanej ceste.

Koľko vás v Barmuseu pracuje?

Momentálne sme traja, ale chceli by sme náš tím jednoznačne rozšíriť. Uvidíme, ako dopadneme na Fonde a podľa toho sa zariadime. Chceli by sme rásť nielen v tíme aj v aktivitách.

Spolupracujete aj s inými kultúrnymi centrami?

Jasné. Keď je nejaká zaujímavá produkcia, dáme si vedieť a posunieme si mená. Poznáme sa aj medzi sebou. Keď sme mali napríklad zvukársky workshop, tak sme tu mali chalanov zo žilinskej Stanice Záriečie a z banskobytrickej Záhrady.

Poďme teda na koncerty. Aké veľké mená u vás doposiaľ hosťovali?

Ako jediní na Slovensku sme tu mali projekt TU. Tvoria ho dvaja členovia legendárnej britskej kapely King Crimson, Trey Gunn a Patt Mastelloto. Na Slovensku nie sú až takí známi, no v celosvetovom meradle sú to veľmi uznávaní hudobníci. Toto bol podľa mňa asi najväčší zahraničný projekt. Bol tu napríklad bubeník Poogie Bell, ktorý hrával s Marcusom Millerom, alebo známy jazzový gitarista Mark Whitfield.

A samozrejme, pravidelne sa k nám vracajú dobré české a slovenské kapely, rád si u nás zahrá napríklad Dan Barta s Illustratosphere, na ktorých príde vždy veľmi vďačné publikum. Z tých slovenských tu bol naposledy Korben Dallas.

Dávate priestor aj lokálnym kapelám?

Áno, v rámci projektu Open Mic. Kapely sa nám aj ozývajú samé, aj my aktívne hľadáme nové tváre. Myslím, že si asi každý dramaturg vyberá hudbu do klubu primárne podľa svojho vkusu a potom z nich napasujeme to, čo by sa nám hodilo do nášho priestoru. 

Čo ponúka Barmuseum okrem koncertov?

Program máme skutočne pestrý. Už tri roky organizujeme kvízy, ktoré sú veľmi navštevované. Robíme letnú a zimnú ligu, kde sa súťaží o zaujímavé hodnotné ceny. Od januára by sme chceli rozbehnúť spoluprácu so zahraničnými študentami a vytvoriť pre nich aj kvízy v angličtine.

Hosťujeme aj divadelné predstavenia. Pri divadle si však musíme dávať veľký pozor na to, čo odohráme, aby sa sem diváci zmestili a aby sa predstavenie dalo odohrať. Preto väčšinou robievame menšie divadelné formy. 

Ďalej sú tu cestovateľské festivaly. To je teraz podľa mňa taký fenomén na Slovensku. Ľudia o ne majú veľký záujem, pretože chcú cestovať a chcú vidieť. Takmer vždy máme vypredané.

No a nakoniec máme vzdelávací program „Okno cez umenie“. Ten je rozdelený na dve časti. Prvá časť je divadelná. Ide o sériu troch workshopov, väčšinou sú plne obsadené, pretože máme v Martine umelecké gymnázium s odborom herectvo, ale chodievajú k nám aj mnohí z Banskej Bystrice. Druhá časť je hudobná. Tento rok sme urobili trošku zmenu a zamerali sme sa na rozvoj svetelného dizajnu a zvuku.

Aké máte vízie do budúcna?

Udržateľnosť vecí ktoré sme rozbehli a rozširovanie aktivít. Nechceme aby to skončilo iba pri hudbe, divadle a vzdelávacích aktivitách. Chceli by sme každý rok niečo pridať. Plánujeme ísť aj do iných vôd umenia, napríklad v literatúre sme tento rok trošku začali robiť diskusie na rôzne témy, taktiež sme začali pracovať s komunitami. Okrem toho teraz rozbiehame spolupráce so zahraničnými študentami, komunikujeme s organizáciami, ktoré zastrešujú nórskych a islandských študentov. Toto je momentálne pre nás veľmi zaujímavé, lebo sa im nikto v oblasti umeleckých aktivít nevenuje. Toto sú zhruba naše vízie na rok 2020.

Autor: Gabriela Chromeková / Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.