26.11.2019
LALA

Na prvý z jesenných dielov série LALA Stories, ktorej cieľom je zdieľanie príbehov a skúseností osobností z hudobného biznisu, prijala naše pozvanie produkčná manažérka Paula Poštolková. Okrem  produkcie významných koncertných podujatí (Pohoda, Uprising, Grape) sa venuje dramaturgii hudobného programu v Novej Cvernovke, kurátoruje autorské eventy Nočná a Elektro Hafla a občas ju nájdete za dídžejským pultom. Čo všetko je obsahom Paulinej práce a ako sa k pozícii vyhľadávanej produkčnej dopracovala?

„Spomínam si na moment, keď som ako pätnásťročná čítala vo víkendovej prílohe SME rozhovor s Mišom Kaščákom, zakladateľom Pohody, na ktorej som v tom čase nikdy nebola. Pripadalo mi to celé veľmi fascinujúce a extrémne vzdialené. Nechápala som, ako sa človek môže dostať k tak zaujímavej veci, ako je práca pre festival,” otvára Paula, dnes stage manažérka hlavného pódia na festivale Pohoda.

„V rodine som nemala žiadne silné kultúrne pozadie, mama pracovala v administratíve a otec v stavebníctve. Jediná hudba, ktorú otec počúval bolo country a Nedvědovci, takže z domu bolo moje music education nulové.” Ako filmový fanatik sa po strednej škole rozhodla pre štúdium na VŠMU. „Dozvedela som sa, že existuje katedra produkcie a produkcia znamená niečo organizovať a to ma vždy bavilo.”

Počas školy sa Paula venovala produkcii študentských filmov a o hudobnom svete toho v tej dobe veľa nevedela. Jedného dňa, dva týždne pred festivalom Pohoda, dostala ponuku pomáhať stage manažérovi druhého najväčšieho pódia na festivale, a to jej zmenilo život. „Vôbec som vtedy nerozumela zvukovkám či výrazom ako “rider”, “tour manager” alebo “PA”. Všetko som sa učila zapochodu, na mieste. Boli sme skvelý tím, zamilovala som sa do tohto druhu produkcie a podľa festivalu sme odviedli super prácu. To zapríčinilo, že nás o rok neskôr presunuli na hlavný stage. Dozvedeli sa o mne aj ľudia z iných festivalov a tak prišli ďalšie ponuky. O technike som toho vtedy ešte veľa nevedela, no naučila som sa, že sa nesmiem báť pýtať a veriť ľuďom okolo seba.”

V čom ju hudobný svet uchvátil viac ako filmový? Podľa Pauly je hlavným rozdielom spätná väzba, ktorá je pri filme veľmi vzdialená. „Týždne sa nadriete na placi, mesiace až roky trvá post-produkcia, časom sú všetci nervózni a nikoho to už nebaví. Potom v jednej kinosále prebehne premiéra a dostanete pozitívnu väzbu od pár ľudí. Festival je niečo iné, hoci počas troch dní naspím priemerne 1,5 hodiny denne, výsledky svojej práce vidím okamžite.”

unnamed-2

Za ďalší medzník svojho profesného života Paula označuje stretnutie s Tiborom Holodom (DJ, producent, organizátor podujatí a spoluzakladateľ Subclubu, pozn. red.). Bola oslovená ako asistentka produkcie pre viaceré projekty. Prvým z nich bol bratislavský Electronic Beats festival, pri ktorom išlo o spoluprácu nemeckej produkcie s lokálnym promotérom. Následoval festival Waves – partnerský festival s Waves Vienna a predchodca Sharpe festivalu. „Zistila som, ako funguje reálna obrovská produkcia, a hlavne “nemecká pedantná produkcia”. Dovtedy som sa s niečim takým nestretla, možno iba na Pohode pri najväčších menách.”

Časom sa zamilovala do techniky. Šatne a catering nie sú jej parketa, riešiť svetlá, zvuk a backline ju bavilo najviac. „Začala som s technickým advancingom, čo znamená komunikovať s účinkujúcimi a riešiť ich technické požiadavky stagu, projekcie a nástrojov. V prípade Wavesu to bolo 16 stageov a 128 umelcov, počtom účinkujúcich to bol projekt väčší ako Pohoda. Nebolo to jednoduché, no naše nadšenie bolo obrovské. Spávali sme v kancli dve hodiny denne a keď si to spätne uvedomím nechápem, ako som stíhala vlastný život.”

Počas práce pre Waves Paula spoznala ďalších ľudí, s ktorými si sadla profesne i priateľsky. Zrodila sa idea založiť slovenský hudobný export office, keďže Slovensko v tom čase narozdiel od väčšiny krajín v Európe nemalo žiadnu podobnú inštitúciu. Tak sa zrodila iniciatíva LALA Slovak Music Export, začali sa navštevovať zahraničné showcase festivaly ako Eurosonic a budoval sa medzinárodný network. 

Popri spomínaných projektoch stihla Paula zozbierať aj zopár skúseností s prácou pre komerčnú televíziu a natáčanie veľkého filmu. Tie boli v jej prípade odstrašujúce a ukázali, že by sa touto cestou v žiadnom prípade nechcela uberať. „Založili sme LALA,  popri tom som robila svoje joby, organizovala eventy a filmy. Do toho som sa angažovala v kultúrnej platforme Nová Cvernovka.  Časom prišla potreba podujatia v Cvernovke profesionalizovať a ja som ako jediná z partie mala vzťah k organizácii kultúrnych eventov. Vedela som, že to je to čo chcem naozaj robiť a videla v tom zmysel. Tak sme otvorili náš vlastný klub, kde dnes zastrešujem produkciu, dramaturgiu a booking.”

Svoje skúsenosti s produkčnou prácou Paula na záver stretnutia zhŕňa takto: „Za najhoršie považujem nezdieľať problémy. Z mojich životných skúseností vychádza, že sa treba neustále radiť a nehanbiť sa spýtať, vtedy sa to dá všetko zvládnuť. Sám človek toho veľa nezmôže, hlavne ak ide o veľkú produkciu.”

LALA stories je hudobno-vzdelávací projekt občianskeho združenia LALA Slovak Music Export, ktorého cieľom je zdieľanie príbehov a skúseností medzinárodne rešpektovaných hudobných osobností z rôznych krajín. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

26.11.2019

Text: Zuzana Mráziková

Foto: Martina Mlčúchová