19.12.2019
Zuz Mráziková

Nepýšia sa síce tisíckami návštevníkov, no ich existencia je pre rozvoj hudobnej scény rovnako dôležitá ako u zavedených značiek, akými sú Pohoda či Grape. “Malé” regionálne festivaly prinášajú alternatívnu kultúru na miesta, kde by bežne priestor nedostala. Na jednom z decembrových LALA stories stretnutí sme sa porozprávali s organizátormi festivalov Atmosféra, Flaam a Končiny o tom, aké je to robiť kultúrnu osvetu v regiónoch.

 

Všetky tri festivaly spája rovnaká vízia – ponúknuť v regionálnych mestách alternatívu k bežným mainstreamovým kultúrnym podujatiam a popri hudobnom programe priniesť aj ďalšie obohacujúce, či spoločensky angažované aktivity. Každý z nich sa však vybral svojou vlastnou cestou a návštevníkom prináša sebe vlastný typ hudobného zážitku. 

 

Počtom účastníkov je najväčším z uvedených Atmosféra v Hontianskych Nemciach. Už jeho názov napovedá, že ide o rodinne orientovaný festival, ktorý pozýva hudobných nadšencov stráviť víkend v srdci Slovenska, mimo hluku mesta so skvelým hudobným a sprievodným programom v kruhu svojich najbližších. „Ak by som mala popísať nášho návštevníka, je to človek od 25 rokov vyššie, žijúci v meste, ktorý zvykol navštevovať Pohodu alebo iné väčšie festivaly, no dnes už ich nenavštevuje, či už preto, že vyhľadáva niečo pokojnejšie alebo má dieťa. Často ide o ľudí z hlavného alebo iných väčších miest, uvedomelých a zaujímajúcich sa o prírodu, ekológiu, aj spoločnosť. Chodia na Atmosféru práve preto, že je malá a my tak nemáme ambíciu ju zväčšovať. Ak by sme to urobili, zabili by sme ju,” opisuje Gretka Pavlovová, zakladateľka festivalu Atmosféra.

 

Naopak, festival Flaam konajúci sa v nitrianskom nezávislom kultúrnom centre Hidepark je jej dokonalým protikladom. Cieľovú skupinu festivalu opisuje jeden z organizátorov, Marián Tesák: „My zďaleka nie sme a ani nechceme byť rodinným festivalom. To vyplýva aj z nášho naźvu a myslím, že práve takýto festival má medzi festivalmi tiež svoje miesto. Sú totiž návštevníci, ktorým dvetisíc detí na festivale doslova prekáža. Snažíme sa byť hraví po stránke hudobnej dramaturgie, sprievodného programu aj vo vizuálnej identite. Chceme prinášať niečo, čo návštevníka tak trochu vyruší a spraví mu zle – v dobrom slova zmysle.”

 

Festival Končiny zase nájdete v už nevyužívanom lyžiarskom areáli Mojtín, ktorý obklopujú kopce a krásne výhľady. „Našim mottom je Objavuj nové končiny!, a tým máme na mysli nielen končiny hudobné, ale aj iné spoločenské či kultúrne roviny vo forme diskusii, workshopov a prednášok. Našimi návštevníkmi sú mladí ľudia od 20 rokov. Napriek tomu, že na ne vôbec necielime, k nám však začali chodiť aj rodiny s deťmi a po novom máme už aj detský kútik,” približuje Júlia Syrná z organizačného tímu festivalu. 

69517587_1329493200547853_7064335034202718208_o
foto Ondrej Irša, Flaam festival

 

Silná podpora miestnych aj sťažnosti na rušenie nočného kľudu 

 

„Podpora od mesta Nitra je aktuálne najväčšia aká môže byť, nakoľko primátor mesta je zároveň zakladateľ Hideparku, kde sa Flaam odohráva. Napriek tomu máme problém s hliadkami kvôli sťažnostiam na rušenie nočného kľudu, počas festivalu dostáva polícia okolo 200 až 300 telefonátov. Je to však problém, ktorý majú počas konania všetky festivaly – Grape v Piešťanoch aj Pohoda v Trenčíne,” opisuje Marián. 

 

Atmosféra, ktorá sa odohráva na strednom Slovensku v blízkosti Banskej Štiavnice, sa pasuje zase s iným problémom: „Každý rok sa v malom počte zvyšuje počet lokálnych návštevníkov z okresu. Najčastejšie sú to takí, ktorí žijú vo väčších mestách a na festival sa vrátia domov počas víkendu. Žiaľ, väčšina obyvateľov nás stále považuje za “tých dredatých, ktorí tam fajčia trávu”. Neodsudzujem ich za to, majú voči nám predsudok, pretože na festivale nikdy neboli a lokálne podujatia na dedinách sú práve o tom, že sa ľudia opijú, robia krik a neporiadok. Snažím sa im ukazovať, že nie sme diskotéka, ale že máme oveľa viac rovín, ktoré návštevníkom chceme odovzdať. Že sa môžu na festivale niečo naučiť, vyskúšať si, vidieť divadlo alebo zacviciť si jógu. To je pre nich jedna veľká neznáma.”

 

U Končín je situácia presne opačná, lokálni ľudia si na festival navykli a prijali ho priam za svoj. „Sami sme sa o to neusilovali ani to nebol náš cieľ, no tým, že sa za nás postavil starosta, nakazil entuziazmom aj na ostatných obyvateľov, ktorí nám chcú pomáhať’ a tešia sa naň. Festival chceme zachovať čo najviac prírodný – nemáme žiadne oplotenie, no ľudia si lístky napriek tomu kupujú. Neviem čím to je, ale funguje nám to.”

 

Orientácia na zahraničné kapely a publikum ako nová výzva

 

Končiny navštevuje okolo tisícky účastníkov a pre zachovanie komornosti festivalu organizátori kapacitu navýšiť neplánujú: „Naši návštevníci sa chcú v prvom rade zabávať a tancovať, tak orientujeme aj dramaturgiu. Tú by sme v budúcnosti radi obohatili aj o zahraničné mená, ktoré by mohli naše publikum zaujať.”

 

V prípade Flaamu vidí Marián festival ako prínos nielen pre festivalových návštevníkov ale aj pre miestnych obyvateľov. „V Nitre nefunguje klubový priestor pre stredometrážne kapely typu Katarzia alebo Billy Barman. Preto tu tieto kapely počas roka nehrajú koncerty, a práve Flaam festival je formou, ako sa sem dostanú. Našou ambíciou však už nie je iba festival pre lokálnych ľudí. Snažíme sa prilákať návštevníkov z celého Slovenska ale aj viac – keďže dramaturgiu orientujeme tak, aby bola zaujímavá napríklad aj pre české publikum.”

 

Gretka sa netají tým, že 75% územia, na ktorom sa Atmosféra odohráva už má vo vlastníctve. „Znie to majetnícky, no nie je to až taká drahá záležitosť, ako by sa mohlo zdať. Náš plán je spraviť z toho miesto, kam budú chodiť ľudia nie len počas festivalu, ale celoročne a my by sme tak nemuseli každý rok skladať areál nanovo.”

 

Posunúť by sa chcela aj z hľadiska dramaturgie a to smerom k zahraničným kapelám a s nastolením nového konceptu: „Neprinášať už toľko tanečnej a energickej hudby, ale ísť do viac “atmosférových” a pokojnejších žánrov, ktoré sa do prostredia festivalu hodia. Už budúci rok sa posúvame v tom, že bookujeme veci zo zahraničia, ktoré stoja najmä na pomedzí jazzu či elektroniky.”

LALA stories je hudobno-vzdelávací projekt občianskeho združenia LALA Slovak Music Export, ktorého cieľom je zdieľanie príbehov a skúseností osobností z hudobného priemyslu. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Foto cover: Pavel Kudiváni