Jeden autobus, osemnásť ľudí a štyri dni hudby. Slovenská výprava na MENT Ljubljana 2025

Jeden autobus. Osemnásť ľudí. Štyri dni hudby. Slovenská výprava na MENT Ljubljana 2025.

Na MENT chodím už roky. Stále ho považujem za jeden z najlepších showcaseových festivalov v Európe. Nie je najväčší. Nemá najdrahší lineup a nesnaží sa byť ďalším South by Southwest. Má však výbornú dramaturgiu, silnú komunitu a schopnosť prirodzene spájať ľudí z hudobného priemyslu. Tento rok sme sa znova pod hlavičkou LALA Slovak Music Export rozhodli poslať do Ľubľany spoločnú slovenskú delegáciu.

Osemnásť ľudí z festivalov, klubov, kultúrnych centier, médií a ďalších hudobných organizácií. Jeden autobus a niekoľko hodín cesty. Možno to neznie ako prevratný exportný nástroj. Niekedy je však spoločná cesta autobusom užitočnejšia než polovica konferenčného programu. Ľudia, ktorí sa doma poznajú iba z mailov, majú konečne čas porozprávať sa. O kapelách, bookingu, financiách, fungovaní klubov, ale aj o tom, čo by sme mohli robiť spoločne. Slovenská hudobná scéna je malá. Niekedy však fungujeme, akoby sme žili na opačných koncoch kontinentu.

 

Ľubľana, kde sa za pár dní stretnete s polovicou európskej hudobnej scény

Keď som prvý krát prišiel do Ľubľany, hneď som pochopil, prečo sa na MENT oplatí vrátiť. V Kine Šiška, kde sa cez deň koná konferencia, sa stretávajú ľudia z festivalov, agentúr, vydavateľstiev a exportných kancelárií z celej Európy. Večer sa všetci presunú do klubov, hlavne do známej Metelkovej. Rozhovory pokračujú medzi koncertmi alebo pri pive.

Tento rok ma napríklad veľmi potešilo stretnutie s Robertom Meijerinkom, dramaturgom holandského ESNS, jedného z najdôležitejších showcaseových festivalov v Európe. Rozprávali sme sa o dramaturgii a objavovaní novej hudby. Robert mi povedal, že SHARPE a MENT majú veľmi podobný hudobný vkus. Možno to znie ako drobnosť. Keď vám však niečo také povie človek, ktorý roky formuje dramaturgiu jedného z najvplyvnejších európskych showcaseových festivalov, beriete to ako veľký kompliment. A trochu aj ako potvrdenie. To, čo sa snažíme robiť v Bratislave, má svoje miesto na európskej hudobnej mape.

Na MENTe boli aj ďalší ľudia, ktorých prácu sledujem už dlho. Ula Nowak z poľského OFF Festivalu má podľa mňa jednu z najzaujímavejších alternatívnych dramaturgií v našom regióne. Bronne Keesmaat z holandského Rewire je z festivalu, ktorý skvele pracuje s experimentálnou hudbou. Márcio Laranjeira z portugalského Tremoru je ďalší príklad. Tieto podujatia ukazujú, že silná dramaturgia a vlastná identita môžu byť dôležitejšie než veľkosť festivalu.

Zaujímavé bolo aj to, že prišli ľudia z bookingových agentúr Earth Agency, Toutpartout, Qu Junktions a Gri Gri Music. Pre slovenskú scénu je práve kontakt s takýmito profesionálmi veľmi dôležitý. Môžete mať výbornú kapelu. Ak však nemá prístup k správnym ľuďom, jej možnosti koncertovať v zahraničí sú výrazne obmedzené.

Rovnako dôležité sú pre mňa vzťahy s ďalšími showcaseovými festivalmi. Waves Vienna, Tallinn Music Week, ESNS a MENT fungujú ako prepojená sieť. Dramaturgovia si v nej vymieňajú tipy na nové kapely, skúsenosti a kontakty. Keď sa nám podarí dostať slovenského interpreta do povedomia niekoľkých ľudí z tejto siete, jeho šance na ďalšie zahraničné koncerty prirodzene rastú.

A práve v tom je MENT skvelý. Človek, ktorého meno poznáte z programu veľkého festivalu alebo z tiráže obľúbeného albumu, zrazu stojí vedľa vás pri káve. Nemusíte mať veľkú kanceláriu v Londýne. Nemusíte zastupovať nadnárodnú agentúru. Stačí mať dobrý projekt, vedieť ho predstaviť a byť pripravený rozprávať sa.

 

VOJDI, Zaffer 9 a slovenská hudba bez komplexov

Z koncertov ma veľmi potešili slovenskí VOJDI. Kapela, ktorá si zo seba rada robí srandu, ale hudobne je na úrovni, ktorú jej môže závidieť veľa známych zahraničných interpretov.

Ich kombinácia progresívneho rocku, math rocku a absurdného humoru fungovala na MENTe výborne. Odohrali dokonca dva koncerty v Menze pri koritu a Gromke. Pri ich vystúpeniach si človek znovu uvedomí, že originalita je niekedy najlepšia exportná stratégia. Nemusíte znieť ako ďalšia britská gitarovka. Stačí byť naozaj dobrí v tom, čo robíte.

Všimli si ich aj zahraničné médiá. Richard Foster z britského magazínu The Quietus ich vo svojej festivalovej reportáži pochválil za výnimočnú hru a osobitý prístup k hudbe. Pre kapelu zo Slovenska je takáto pozornosť veľmi dôležitá. Práve preto má zmysel dostať našich interpretov na zahraničné showcaseové festivaly.

Druhým projektom so slovenským zastúpením boli Zaffer 9. V klube Channel Zero predviedli temnú a intenzívnu elektronickú show. Ich hudba je úplne iný svet ako VOJDI. Aj tak však ukazujú, že na Slovensku vzniká zaujímavá hudba, ktorá sa nemusí prispôsobovať bežným očakávaniam.

Čo ma bavilo najviac? Najmä veci, ktoré som nemal v pláne

MENT je festival. Na ňom sa mi vždy rozpadne starostlivo pripravený koncertný plán. Prídem s nejakým rozvrhom. Po prvom večeri ho však začnem meniť podľa odporúčaní ostatných.

Z tohtoročného programu by som najviac vyzdvihol írskych Lankum. Ich temný a silný folk ukazuje, že tradičná hudba nemusí byť len spomienkou na minulosť. Vie byť súčasná, experimentálna a občas až fyzicky silná.

Domáci Širom boli tiež veľmi zaujímaví. Ich hudba stojí na mnohých netradičných nástrojoch, improvizácii a zaujímavej práci so zvukom. Na jednej strane máte pocit, že počúvate niečo veľmi staré. Na druhej strane je to niečo, čo ešte nikto nevymyslel.

Holandskí Tramhaus opäť odohrali skvelý postpunkový koncert. Spevák bol výborný a kapela mala veľa energie. Je zrejmé, že pre nich koncert nie je iba spôsob, ako zahrať svoje skladby. Je to pre nich samostatná disciplína.

A potom prišla Yalla Miku zo Ženevy. Táto kapela spája africké hudobné tradície, psychedéliu, elektroniku a experimentálny rock. Takéto objavy mám na showcaseových festivaloch najradšej. Hudba, ktorú by vám algoritmus asi nikdy neponúkol, ale naživo vám hneď dáva zmysel.

Za pozornosť stáli aj talianska saxofonistka Laura Agnusdei, belgickí Use Knife, britskí Ugly a poľský producent 2K88. Pri elektronickom programe ma baví, že MENT neberie klubovú hudbu iba ako nočnú zábavu. Vníma ju ako plnohodnotnú súčasť progresívnej hudobnej kultúry.

Nie každá kapela musí vystupovať na SHARPE alebo v Novej Cvernovke. Aj koncert, ktorý nám tematicky nesedí, môže priniesť dobré nápady. Niekedy si zapamätám konkrétnu skupinu. Inokedy ma zaujme spôsob, ako pracujú s priestorom alebo svetlom, alebo ako zostavili program na celý večer.

Teší ma, že slovenská účasť na MENTe nebola iba pasívna.

Katja Thalerová z LALA a SHARPE viedla mentoring o showcaseových festivaloch a moderovala diskusiu Where to Find Great Music From Other Parts of Europe?, na ktorej vystúpil aj Michal Kaščák z Pohody.

Zaujímavým momentom bol rozhovor s Michailom Stanglom, známym ako Opium Hum a kurátorom berlínskeho CTM Festivalu, ktorý viedli Paula Poštolková a Matwe Kaščák. Rovnakú zostavu sme mali aj na SHARPE, takže bolo celkom milé vidieť náš formát v programe MENTu. Očividne sa nemusíme chodiť do zahraničia iba inšpirovať. Občas sa to deje aj opačným smerom.

Je to možno drobnosť, ale pre mňa celkom symbolická. Slovenská scéna má čo ponúknuť. Pohoda, SHARPE, množstvo nezávislých klubov a kultúrnych centier, máme skúsenosti, ktoré sú relevantné aj pre našich zahraničných kolegov.

A čím častejšie sa budeme objavovať na podobných podujatiach, tým prirodzenejšie nás budú vnímať ako súčasť európskej hudobnej scény.

Najdôležitejšie veci sa niekedy nedejú na pódiu

Pri hodnotení účasti na zahraničných konferenciách sa často očakávajú okamžité výsledky. Koľko koncertov sme dohodli? Koľko zmlúv sa podpísalo? Koľko kontaktov pribudlo?

Samozrejme, aj toto je dôležité. Lenže hudobný priemysel, najmä ten nezávislý, funguje predovšetkým na dlhodobých vzťahoch.

Niekoho stretnete prvýkrát v Ľubľane, o pár mesiacov sa opäť vidíte na SHARPE v Bratislave, potom na ďalšom festivale v Poľsku alebo Holandsku. Postupne si vymeníte skúsenosti, odporučíte kapelu, pomôžete s kontaktom na lokálneho promotéra. A o rok či dva z toho môže vzniknúť spolupráca, ktorú by ste na začiatku vôbec nepredpokladali.

Preto má zmysel podporovať nielen hudobníkov, ale aj ľudí, ktorí vytvárajú infraštruktúru celej scény. Dramaturgov, promotérov, manažérov, novinárov a ľudí z kultúrnych centier. Bez nich sa ani tá najlepšia hudba ďaleko nedostane.

Som rád, že sme na MENT mohli vyraziť spoločne. Osemnásť ľudí, štyri dni koncertov, diskusií a stretnutí, množstvo nových kontaktov a ešte viac inšpirácie.

A na konci opäť autobus do Bratislavy. Trochu menej energie než cestou tam, ale zato s hlavami plnými nápadov.

Hvala, MENT. Vidíme sa zase o rok!

 Projekt delegácie na festivale MENT Ljubljana 2025 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.